Aká je príčina autizmu?

Dnes je už považovaná za prekonanú teória zastávaná v 60-tych rokoch 20. storočia, podľa ktorej autizmus vzniká vinou emocionálneho chladu matky a nedostatkom lásky pri výchove.

Domnienka, že príčinou autizmu by mohol byť rodičovský štýl výchovy, je vedecky neudržateľná a úplne neodôvodnená. Dnes je jednoznačne dokázané, že spôsob výchovy nemôže jednak zapríčiniť autizmus, ani nie je zodpovedný za často bizarné prejavy správania detí. Deti, ktoré majú na verejnosti nepríjemné a netaktné poznámky alebo sa správajú neprimerane (napr. si sadnú na miesto, ktoré je už obsadené), nie sú zle vychované, či vychovávané. Toto všetko je prejavom ich odlišného vnímania sveta a obmedzeného porozumenia sociálnych situácií.

Možné príčiny autizmu:

Genetické faktory

U autistických jednovaječných dvojčiat je veľmi vysoká pravdepodobnosť (95,7%) vzniku poruchy i u druhého dvojčaťa. To naznačuje možnosť dysfunkcie niekoľkých rôznych génov, ktoré sa zrejme zúčastňujú na vývine mozgu. V rodinách s jedným autistickým dieťaťom môže byť pravdepodobnosť narodenia ďalšieho až 1:20.

Mozgové poškodenia

U niektorých osôb s autizmom možno preukázať určité poškodenia mozgového tkaniva, najmä funkčné poruchy ľavej polovice mozgu a abnormálne zmeny v mozgovom kmeni. Výsledky sú však zatiaľ nejednoznačné a nemožno s určitosťou povedať, či sú príčinou autizmu, jeho následkom alebo iba sprievodným javom.

Nedostatočné prepojenie mozgových centier

Výsledky magnetickej rezonancie ukazujú, že u osôb s autizmom chýbajú nervové prepojenia medzi rôznymi mozgovými centrami. Táto nedostatočná koordinácia môže byť tiež príčinou autizmu.

Extrémne mužský typ mozgu

Odborník na autizmus Simon Baron-Cohen sa domnieva, že osoby s autizmom majú tzv. extrémne mužský typ mozgu, čo je spôsobené vysokou hladinou testosterónu v tele matky v priebehu tehotenstva.

Monotropistická hypotéza

Táto teória tvrdí, že osoby s autizmom sa môžu veľmi silno sústrediť na jeden podnet, no oveľa ťažšie sa dokážu koncentrovať na viacero vecí súčasne, čo je však nevyhnutné na pochopenie rýchlo sa meniacich sociálnych situácií.

Sú deti s autizmom mentálne postihnuté?

Úroveň inteligencie u detí s autizmom môže byť veľmi rozdielna, pričom sa môže pohybovať v spektre od mentálnej retardácie rôzneho stupňa cez priemernú inteligenciu až po nadpriemerné hodnoty IQ. Mentálna retardácia sa vyskytuje zhruba u dvoch tretín autistov, pričom väčšina štúdií uvádza postihnutie intelektu v pásme strednej až ťažkej mentálnej retardácie.

U niektorých detí (asi 5 – 10% autistov) možno sledovať tzv. syndróm „idiot savant“, čo znamená, že preukazujú nadpriemerné schopnosti, napr. v matematickej, technickej alebo hudobnej oblasti. Táto schopnosť je často v rozpore s celkovou úrovňou postihnutia a inteligenčný profil je skôr disharmonický, keďže aj ťažšie mentálne postihnuté deti disponujú obdivuhodnými schopnosťami (tzv. ostrovčeky schopností). Len minimálny počet autistov vie tieto schopnosti prakticky využiť v bežnom živote, skôr s nimi zachádza nefunkčným spôsobom (napr. dieťa schopné spamäti vymenovať komplikované chemické vzorce, si nedokáže zapamätať vlastné telefónne číslo alebo cenu za liter mlieka).

Dá sa autizmus (vy)liečiť?

I keď sa konkrétny obraz, ako aj niektoré charakteristiky v priebehu vývinu a vekom dieťaťa môžu meniť, pretrváva autizmus počas celého života.

Prostredníctvom cielených, špecificky na autizmus zameraných terapeutických prístupov sa dá v mnohých prípadoch dosiahnuť výrazné zlepšenie symptomatiky a zvýšiť tak kvalita života osôb s autizmom a ich rodín.

Aká je účinná liečba?

Rodičia, ktorých dieťa bolo práve diagnostikované, si často kladú otázku, či existuje nejaký liek. „Ako môžem pomôcť môjmu dieťaťu?“ je pre rodičov azda tá najdôležitejšia a zároveň i najťažšia otázka.

Odpoveď znie, že nie je známy žiadny „liek“ na autizmus. To však neznamená, že pre osoby s autizmom nemožno nič spraviť. V časti „Terapia“ sa môžete dočítať o niektorých existujúcich účinných formách starostlivosti. Vnímanie a porozumenie autizmu sa od 40-tych rokov 20. storočia, kedy bol po prvý krát identifikovaný, výrazne posunulo smerom vpred a odborná i laická verejnosť vie čoraz viac o podstate tohto postihnutia, ako aj o efektívnych spôsoboch starostlivosti.

Keďže pojem autizmus v sebe zahŕňa tzv. spektrum postihnutí (viď. klasifikácia), prejavuje sa u rôznych ľudí rôznym spôsobom. Je preto pomerne obtiažne zovšeobecniť prognózu, ako sa bude osoba s autizmom v priebehu života vyvíjať. Preto je zvlášť dôležité si uvedomiť, že intervencia, ktorá je účinná pri jednom dieťati, nemusí byť vhodná pri inom.

Príznaky a charakteristiky autizmu sa môžu prejavovať v značne širokej palete ich kombinácií. Či deti, alebo dospelí môžu preukazovať rôznorodú kombináciu prejavov autizmu rôzneho stupňa a rozsahu. To znamená, že dve deti s rovnakou diagnózou sa môžu správať veľmi odlišne a disponovať rozličnými schopnosťami.

V rozpore s tým, čo si mnohí ľudia myslia, môžu niektoré osoby s autizmom nadväzovať očný kontakt, prejavovať náklonnosť, či rôzne iné emócie. Niektorí sú schopní zamestnať sa, udržiavať kontakty, uzavrieť manželstvo či vychovávať deti. Ako ktokoľvek iný, aj osoby s autizmom reagujú na svoje okolie (či už pozitívnym, alebo negatívnym spôsobom) a menia sa v priebehu vývinu. Mnohé osoby s autizmom majú schopnosť všímať si detaily alebo výrazne sa koncentrovať na jednu činnosť, ktorá ich zaujíma. To znamená, že v oblasti, ktorá je predmetom ich záujmu, dokážu dosiahnuť vysoký stupeň zručnosti. Deti s autizmom môžu vynikať v učení sa faktov. Osoby s autizmom majú sklon byť úprimné a, pokiaľ majú vyvinuté komunikačné zručnosti, rozprávať o udalostiach veľmi otvorene a korektne.

Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že skorá intenzívna starostlivosť u detí s poruchou autistického spektra pozitívne ovplyvňuje ich ďalší vývin.

Vo väčšine prípadov zostáva ťažiskom starostlivosti o dieťa špeciálno-pedagogická intervencia. V závislosti od aktuálneho stavu sa môžu ďalej pridružiť ďalšie špecifické postupy ako napr. logopédia, fyzioterapia a pod.

Doposiaľ najlepšie preskúmané a z časti i vedecky overené sú v starostlivosti o deti s autizmom programy, ktoré vychádzajú z princípov tzv. behaviorálnej terapie (napr. TEACCH, ABA). Tieto postupy majú jasnú štruktúru a opierajú sa o individuálnu prácu s dieťaťom (jeden terapeut – jedno dieťa).

Pre osoby, ktoré sa nedorozumievajú rečou, môžu byť veľkou pomocou metódy alternatívnej a podpornej (augmentatívnej) komunikácie (obrázky, piktogramy, elektronické zariadenia a pod.).

Staršie deti a mladiství s vysokofunkčným autizmom a Aspergerovým syndrómom potrebujú špeciálne programy, ako napr. tréning sociálnych a komunikačných zručností.

Za každých okolností je dôležité zabezpečiť deťom autizmu-špecifickú starostlivosť, ktorá vychádza z individuálnych možností každého dieťaťa.

Koľko ľudí s autizmom je v Slovenskej republike, resp. aký častý je výskyt tejto poruchy?

Detský autizmus má udávanú častosť výskytu asi 0,5% a je štyrikrát častejší u chlapcov ako u dievčat.

Pri Aspergerovom syndróme sú k dispozícii iba hrubé odhady, pričom horná hranica výskytu by mohla

byť až 1,5% populácie. Osoby narodené pred rokom 1980 v prevažnej väčšine neboli diagnostikované. Pomer chlapcov k dievčatám kolíše medzi 4:1 a 8:1.

Aká je starostlivosť o osoby s autizmom na Slovensku?

Do 90-tych rokov 20. storočia neexistovala na Slovensku žiadna adekvátna starostlivosť o osoby s autizmom. Od roku 1993, kedy bola vypracovaná tzv. Koncepcia starostlivosti o občanov s autizmom v Slovenskej republike, je poskytovaná tejto skupine obyvateľov špecifická starostlivosť. Jednou zo základných myšlienok tejto koncepcie je chápanie terapie autizmu ako súhrnu všetkých opatrení, ktoré pozitívne ovplyvňujú tento syndróm. To znamená, že koncepčná a cielená starostlivosť je trojrezortná (Ministerstvo zdravotníctva, Ministerstvo školstva a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny). Najprepracovanejší je rezort školstva, resp. systém vzdelávania, ktorého základom je individuálny vzdelávací prístup, aplikovanie špeciálnych vzdelávacích metód a pod.